Problémov má dnešné zdravotníctvo pomerne dosť a jedným z nich, ktorý je azda najpálčivejší je ekonomická náročnosť pri spravovaní dlhodobo chorých pacientov. Doslova je štandardom v nemocniciach brať ľudí ako tovar na masové spracovanie a to najmä z dôvodu politky zdravotných poisťovní, ktorých tarifi sú nastavené tak, že pre každý zákrok je stanovený počet dní, ktoré poisťovňa po zákroku prepláca. Dôsledkom je, že nemocnica sa snaží vykonávať čo najviac ambulantných zákrokov a snaží sa tak dohnať nerentabilné prípady pacientov v terminálnych štádiách, ktorý už nemajú perspektívu ďalšieho uzdravenia. Je to pomerne normálna prax a najmä v prípade dlhodobých pacientov sa volia ďalšie cesty ako minimalizovať náklady na prevádzku nemocnice. Jedným z azda najrozporuplnejších spôsobov ako dosiahnuť uvoľnenie lôžka pri dlhodobo chorom pacientovy je znižovanie dávok stravy a to ako v prípade pacientov s vnútorným vyžiživovaným tak aj ľudí, ktorý sú schopný potravu technicky príjmať, avšak mentálny a fyzický stav im to neumožňuje robiť samostatne. V praxi to vyzerá asi tak že pacient umiestnený na oddelení pre dlhodobo chorých, ktorý má vnútorné vyživovanie dlhodobo čelý znižovaniu množstva živín a tým pádom dochádza k vyhladovaniu oragnizmu a zániku rozumových funkcií a následnej smrti. Podobný spôsob sa používa aj v prípade pacientov, ktorý sú odkázaný na cudziu pomoc a i keď majú aké také motorické schopnosti, tieto nie sú dostačujúce na to, aby sa dokázali sami nakŕmiť. V tomto prípade sa donesie tácka s jedlom do blízkosti pacienta, ktorý kvôli bolestiam a samozrejme motorike nie je schopný pokrm požiť a za ďalších 15 minút celý pokrm odnesú. I keď sa tu otvára otázka do akej miery je takéto konanie morálne, sú dve strany pohľadu. Tým prvým je istá forma sadizmu a prístup k pacientovy ako k tovaru aby sa predišlo zvyšovaniu nákladov. Tým druhým je istá forma legálnej eutanázie nakoľko lekár, ktorý vidí utrpenie pacienta sa snaží touto formou uľaviť v trápení. V tomto smere je však primárna otázka ako sa vyvinula naša spoločnosť keď je pre nás voľné lôžko a peniaze dôležitejšie ako život pacienta. Morálne otázky sú pomerne jasné, problématikou v tomto a obdobných prípadoch je až kam sme ochotný ako spoločnosť zájsť na to aby sme si povedali že systém zdravotného poistenia nemôže byť nastavený na generovanie zisku ale na poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Okrem toho čo teda aspoň ja vidím ako veľký problém je korupcia v zdravotníctve, najlepšie na tom sú zrejme gynekológovia, ktorý sú platený nemocnicou a majú províziu za platený pôrod a okrem toho ešte pýtajú dodatočné peniaze od budúcich rodičov. Takto si príde gynekológ z praxou denne na 900 až 1200 eur mimo výplaty. Zdravotníctvo však pozná aj druhú stránku a to najmä laborantky a pomocný personál, ktorý zarába smiešne peniaze a doslova sa ocitá v existenčnej kríze. Laborantka na hystológii, nedajbože v súkromnej firme zarobí možno s nadčasmi 400 až 500 eur a to sa bavíme o dvanasť hodinových smenách kedy musí aj tak nadčasovať a nadčasy nie sú preplatené z jediného dôvodu, naša drahá EU vydala nariadenie ze pracovný čas jednej smeny nesmie byť dlhší ako dvanásť hodín. Takýchto príkladov je ešte oveľa viac a preto si dovoľujem tvrdim že je potrebná radikálna zmena.